Medovníky, ktoré robila naša rodina minulý týždeň, sú skutočne perfektné. Sú zlatistej farby, lesklé, nadýchané, jemné a len tak trošku sladké, presne ako to máme radi. Osladené medom a bez pšeničnej múky. Tvary sa dajú rozoznať, v strede sú mandle. Mňam.

Vo väčšine receptov na medovníky je medu len zopár lyžíc, zvyšok je nahradený cukrom. Keďže sa naša rodina snaží vyhýbať cukru, našla som alternatívny recept výlučne s medom. Tiež sa snažíme redukovať konzumáciu pšeničnej múky, nahradila som ju zmesou pohánkovej, ovsenej a pšenovej múky a tapiokového škrobu. Ďalej som pridala sódu bikarbónu, mletú škoricu, zázvor, klinčeky, badián, muškátový oriešok, kardamóm, nové korenie, čierne korenie, tiež med vajcia a maslo. Po chvíli miesenia som dosiahla tú správnu konzistenciu cesta. Bolo na čase, aby sa B. ku mne pridal a vykrajoval z cesta tvary. Išlo to naozaj dobre, užili sme si to. Strávili sme spolu kvalitný čas, hrala nám k tomu vianočná hudba, spievali sme. Ach, a to teplo a vône…

Aká idyla, že? Eee… Nie celkom. Po nejakom čase B. zoradil vykrajovačky do jedného radu, a potom sa rozhodol, že vykrajovačky už nie sú dosť zaujímavé. Tak začal na zem hádzať malé kúsky cesta. Potom si vypýtal vodu, uchlipol si z nej a predstieral, že ju vylieva do obrovského pohára s múkou. Som si istá, že keby som ho nezastavila, mali by sme pohár plný cesta… Tak som ho poslala umyť si ruky a hrať sa. A áno, aj som pri tom kričala. Bola som uponáhľaná, všetko som sa snažila dokončiť pred B. večierkou a tiež som sa snažila mať z pečenia radosť. Zabudla som piť vodu, takže sa mi točila hlava, ale aj tak som pokračovala v práci. Po chvíli som sa upokojila a zavolala B. znova k stolu. Idyla pokračovala. B. tiež potreboval prestávku.

A tie medovníky tiež neboli až také perfektné. Keďže som nepoužila pšeničnú múku, mnoho kusov sa polámalo pri mojej snahe dostať ich z plechu.

A hoci mnoho kusov si zachovalo svoj tvar, neboli nepoškodené – zo zadnej strany.

A tiež sa nám minuli vajíčka, takže som nemala dosť na potretie všetkých medovníkov. Namiesto lesklých boli niektoré matné. (Iba dva z nich prežili, kým som ich nafotila.)

A čo sa týka tvarov… Okrem prekrásne vykrojených kusov sme mali aj náhodne odtrhnuté kusy cesta alebo tvary ozdobené niekoľkými jemnými pritlačeniami vykrajovačky.

Mnohí ľudia by nedovolili deťom podieľať sa na pečení, pretože by očakávali hrôzostrašné výsledky… Samozrejme, ak očakávate dokonalosť, často sa nestane skutočnosťou ani keď pečiete vy sami. O mne to teda platí. Avšak vedome sa snažím učiť pozerať na pozitívne aspekty všetkých situácií. Práve táto s pečením bola jedna z tých jednoduchších. Strávili sme spolu mnoho času, bola to úžasná aktivita pre rozvoj B. motoriky, naučil sa o tradícii pečenia vianočných medovníkov, bola to nezvyčajná a zaujímavá činnosť a tiež sme upiekli niečo, čo sa dalo zjesť. Neváhala by som ponúknuť medovníky z poslednej fotografie akejkoľvek návšteve.

Možno sa niektorí ľudia necítia dostatočne sebaistí, ako vyzerá ich reálny život. Toto je náš žívot, nie je perfektný a nemusí taký byť. Niekedy, keď si prezerám sociálne siete, mám pocit, že život kohokoľvek iného je perfektný, len ten môj nie… Som hrdá na to, kam som sa v živote dostala. Občas sa vyskytnú aj náročnejšie časy, kedy nie som hrdá, vtedy pracujem na tom a snažím sa stať hrdou!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.