B. narástol a oblečenie mu je opäť malé. Väčšinu jeho oblečenia máme požičanú od kamarátky alebo nám ju darovali členky a členovia rodiny. Tričká s krátkymi a dlhými rukávmi, mikiny, svetre a pulóvre sú obľúbené kúsky oblečenia na darovanie, legíny, tepláky a nohavice kupujeme zvyčajne sami. Tentokrát som sa rozhodla, že B. legíny ušijem sama. Ehm… Aj so samotným B. Nevedla som, ako zvládnem šitie s batoľaťom, ale vyšlo to!

Je niekoľko dôvodov, pre ktoré chcem ušiť B. legíny a iné oblečenie pre neho, pre M. aj seba. Po prvé, B. potrebuje oblečenie, ktoré mu bude sedieť. Po druhé, hľadaním oblečenia z druhej ruky v správnej veľkosti strávim podobne veľa času ako jeho šitím. Snažím sa kupovať oblečenie z druhej ruky, nakoľko ho je obrovské množstvo a deti z oblečenia vyrastú za niekoľko mesiacov, takže je zvyčajne vo veľmi dobrom stave. Po tretie, chcem používať zdroje, ktoré už máme – zásoba látok pozostávajúca aj z oblečenia, ktoré nám už nesedí, či oblečenia, ktoré je na niektorých miestach zodrané (kolená, rozkrok), ale na iných je ešte stále nositeľné.

Postup

Zhotovenie strihu

Na internete som si vyhľadala nejaké strihy na šitie a niekoľko ich aj kúpila. Strih na legíny som vybrala tento, obsahuje veľkosti od jedného mesiaca do desať rokov.

Strihanie

Následne som vybrala M. teraz už príliš malé tričko, odstrihla švy a poriadne vyžehlila na mojom žehliacom rukávniku. To mi pripomenulo, že si potrebujem kúpiť väčšiu žehliacu dosku, pretože B. stúpil na predošlú stolovú žehliacu dosku a zlomil jej „nohu“.

Vystrihla som diely.

Šitie

Aj B. sa chcel podieľať, takže si k môjmu stolu prisunul učiacu vežu a vybral farbu šijacej nite. Červenú. Najprv som sa ho snažila presvedčiť, že k sivej látke sa zvyčajne používa sivá niť. Ale potom som si povedala: „A čo! Tak si vybral červenú, nikomu to neublíži, bude mať na svojich legínach zaujímavý detail, o ktorom sa navyše rozhodol sám.“ Pomohol mi navliecť červenú niť do stroja, zošpendlila som časti, čo mali byť spolu zošité. A boli sme pripravení na šitie.

B. stláčal pedál stroja, ktorý som položila pred neho na stôl, a ja som smerovala látku pod pätkou. (Takmer) po každom dokončenom šve som vypla stroj vypínačom, aby bolo všetko bezpečné. Raz som na to zabudla, B. stlačil pedál, čím sa vrchná a spodná niť zamotali. Musel počkať, kým to napravím. Pedál už viac nestlačil bez toho, aby som mu povedala.

Išlo to veľmi dobre: B. stlačal pedál, ja som smerovala látku. B. čakal a ja som špendlila. Obaja sme si trénovali superschopnosť trpezlivosť – on čakal, ja som čakala a smerovala jeho činnosť. Asi po dvoch hodinách boli legíny hotové. B. šil väčšinu času, skončil doslova keď zostávalo päť centimetrov na došitie. Ušlo mi zarovnanie švov vzadu, ale vôbec mi to nevadí. Napokon, batoľa a ja sme spolu ušili legíny!

Legíny označkované

Legíny sedia dobre, ale myslím, že bolo treba použiť pružnejšiu látku. B. nechcel, aby som ho v legínach odfotila, tak žiadnu fotku nemám… Skoro som rezignovala na pokusy zachytiť pekný obrázok, keďže legíny boli do pár minút od ukončenia zašpinené B. obedom.