Naše zimné prechádzky (časť prvá)

Pred narodením B. som mala veľmi rada prechádzky a túry v lesoch. Nikde inde ma nedokázal zaplaviť pocit úžasu iba v lese alebo na kopci s prekrásnym výhľadom. Pripadala som si byť jedinečná a maličká zároveň. Zimné prechádzky so snehom, inovaťou či nízkymi teplotami sú skôr príležitostné ako pravidelné v oblasti, v ktorej žijem. Ašak počas tejto zimnej sezóny som mala príležitostí viac ako je zvyčajné.

Mám veľmi rada, keď sneží: padajúci sneh je taký upokojujúci, rozjasňuje krátke tmavé zimné dni, keď sa od neho odráža svetlo, dokonca aj vtedy, keď nie je slnečno. A tie veľmi chladné dni bez snehu, keď je všetko pokryté inovaťou – ako sa ligoce v žiare slnka a vytvára svet farebnejším! Páčia sa mi aj mrazivé dni, keď je vzduch taký svieži a štipľavý až si necítim nos a keď zamrzne blato a môžem sa vybrať takmer kamkoľvek. V takéto dni prichádzam dovnútra, tvár sa mi zohreje a po zvyšok dňa je červená a teplá. Páči sa mi, keď sa môžem usalašiť pod deku a popíjajúc teplý bylinkový čaj sa teším na spánok.

Hoci v oblasti, kde žijeme, sa nedajú všetky zimné dni označiť za „typicky zimné“, táto sezóna ukázala mnoho z rôznorodosti zimného počasia. Práve preto nie všetky zimné prechádzky, ktoré som zachytila na fotografiách, skutočne vyzerajú, že boli odfotografované v zimný deň.

3. december 2020

Prišiel prvý deň so snehom a všetci traja sme išli spolu na prechádzku. B. si zobral svoj dáždnik a kreslil ním do snehu čiary.

Bola to prechádzka k neďalekému jazierku a mali sme šťastie – videli sme čriedu laní a jeleňov. Sneh sa v ten deň roztopil.

31. december 2020

Neskorá poobedná prechádzka v trojici k železničnej trati. Slnko zapadalo, bolo mrazivo. B. jazdil na svojom balančnom bicykli.

Kŕdeľ divých husí letiaci v tvare písmena V nám preletel ponad hlavami. Počuli sme ich gagot.

Podarilo sa mi odfotiť jeden z vlakov, ktoré okolo nás prefičali. B. dovtedy nezažil vlak v takej bezprostrednej blízkosti.

Západ slnka.

Hmla začala zahaľovať krajinu. Ochladilo sa.

3. január 2021

Prechádzka do blízkeho lesa, ktorý bol počas minulého roka kvôli pandemickej situácii niekoľkokrát našim prírodným útočiskom.

Náročná práca.

Kopanie.

Študujeme popadané stromy. Možno je to trúdnikovec pestrý (Trametes versicolor) – podobá sa jednému z knižky.

Našli sme aj iné huby. Možno je to rôsolovec červený (Tremiscus helvelloides) – podobá sa jednému z knižky.

Tiež sme narazili na včelie úle. Vysvetľovala som B., že včely teraz v zime spia a že potrebujeme byť potichu, chodiť okolo úľov a nechytať sa ich. B. sa tam prechádzal s rukami za chrbtom ako hrdý včelár kochajúci sa tým, o čo sa stará, čo vytvoril.

8. januáry 2021

Prechádzka v kopcoch neďaleko zatvoreného lyžiarskeho strediska. Boli sme tam dosť skoro, už okolo 8. hodiny ráno, aby sme sa vyhli snehu-chtivým davom. Keď sme prišli, bolo tam zaparkovaných zopár áut, keď sme odchádzali, parkovisko bolo takmer plné a stále prichádzali ďalšie a ďalšie autá.

Nikdy som nevidela tak veľa snehuliakov ako v ten deň. B. im potriasal rukami z konárov a zdravil ich. Na fotografii zdraví snehuliaka: „Dobrý deň.“ Chcel, aby snehuliaci začali chodiť tak, ako to videl v animovanej rozprávke Krtko a snehuliak. Vysvetľovanie mi išlo ťažko, neviem, či tomu porozumel, ale odvtedy myslím na to, že ho treba upozorňovať na nereálne prvky v animovaných príbehoch a v knihách.

Sneh sa topil. Pod kopcami a v našom meste nebolo po snehu ani stopy.

13. január 2021

Ďalšia prechádzka k jazierku.

Bolo krásne slnečné ráno, zvyšok dňa bol však tmavý a oblačný.

B. skúma výšku elektrického stĺpu.

Nejaké zviera prebehlo cez jazierko zamrznuté len na povrchu. Zdá sa, že prežilo…

14. január 2021

Prechádzka lúkou a sadom.

Cezpoľný beh.

B. sa vonku začal zamestnávať sám na jednom mieste aj niekoľko minút. Dva a pol roka som za ním behala, naháňala ho bez možnosti pokojného zamyslenia. To sa zmenilo. Sedela som na sánkach, obzerala sa dookola, vychutnávala pokoj, pozorovala, ako sa B. hrabal v snehu paličkou.

16. január 2021

Okolo jazierka a cez kukuričné pole.

Črieda jeleňov a laní opäť pri jazierku.

Bolo tak veterno, až sa vytvárali záveje.

Kŕdeľ husí.

20. január 2021

Mama so synom si užívajú rannú zimnú prechádzku počas teplejšieho dňa.

Na konárikoch sa jagajú kvapky vody.

Skúmanie húb na spadnutom strome a oddych. Zablatený? Nevadí… (Je to znova trúdnikovec pestrý?)

Prechádzky tejto zimy zmenili mnoho vecí. Jednou z nich bolo, že B. je vonku schopný spomaliť a počúvať zvuky prírody, pozorovať pohyb stromov a rastlín. Dokonca si začal vážiť to, čo sa mu páči slovami: „kjása“, teda „krása“. Viac o ďalších zmenách v nasledujúcom poste.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.