Nedávno som objavila video kanál Her 86m2. Očaril ma obsah aj kvalita videí. Mama starajúca sa o rodinu a domácnosť vytvára mier, pokoj, prekrásnu všednosť vo svojom domove a cez svoje videá to prináša do domovov mnohých ľudí. V jednom zo svojich videí pečie rozkošné tekvicové koláčiky, ktoré nielenže obsahujú tekvicové pyré (recept v angličtine tu), ale sú aj ako tekvičky vytvarované. Rozhodla som sa ich vyskúšať!

Som na rade – prvý pokus

Kúpila som hokkaido tekvicu, čo bola najjednoduchšia časť tohto celého. Rozkrojenie na polovice bolo náročné, ale zďaleka nie až tak, ako zvyšok procesu. Pečenie. Šúpanie tekvice. Robenie pyré. B. pomáhal pri všetkom, avšak čas nám prešiel rýchlo, bol večer. Pokračovali sme nasledujúce popoludnie.

Rezervovala som nám na to celé popoludnie. Začali sme. B. bagroval múku do misy, kým som ja zmiešala mokré ingrediencie. Išlo nám to dobre, ale trvalo tak dlho, kým cesto na trikrát nakyslo. Celé sme to zvládli dokončiť do večere. Tekvicové koláčiky vyzerali pekne a chutili celkom dobre. Vlastne B. a M. veľmi chutili.

Intermezzo

Nasledujúce doobedie bolo náročné. Veľa plaču, jačania a revu… B. sa rozhodol si „vyzdobiť“ prestieradlo svojej postele odtlačkami rúk. Večer sa mu na jeho dekorácii nepáčilo ležať. Tiež si zvolil, že si neuprace hračky a aktivity, takže jeho police sú takmer prázdne. Plač, jačanie a rev pokračoval.

Druhý pokus

Tentokrát bolo cesto lepkavé a ja som sa, s rukami celými olepenými od cesta, sama seba pýtala, prečo ľudia neukazujú túto špinavú časť vo svojich receptoch na blogoch alebo vlogoch. (Asi preto, že majú totálne zababrané ruky). Bola som z toho nervózna, frustrovaná a nahnevaná, a tiež pripravená vyhodiť túto trojitú dávku cesta do koša. Nechala som to nakysnúť, dala si prestávku a aspoň čiastočne upratala riady. A opäť som sa sama seba pýtala, prečo ľudia neukazujú aj to, čo sa počas pečenia a varenia deje v „zákulisí“.

Cesto sa nejako „dalo dokopy“ a mohli sme pokračovať. Stále bolo trochu lepkavé a B. sa nedalo pomáhať tak, ako by chcel, čo uňho spôsobilo frustráciu, plač a jačanie. (Po kom to asi má?) Aj mne samej sa s cestom ťažko pracovalo. Najprv som rezignovala na tvar tekvíc a vytvarovala guľky. Neskôr som okolo guliek skúsila uviazať špagát, aby som vytvorila tvar tekvičiek. Nejako som to zvládla, ale tvaroh, ktorým boli naplnené, z nich vytekal.

V to poobedie som upiekla veľa tekvicových koláčikov. Všetky boli puknuté, zo všetkých vytekal tvaroh. Posledné tri tekvičky boli naplnené lekvárom, keďže som tvaroh už minula. Lekvár vytiekol na plech a rozmočil všetky tekvičky okolo.

Vysporiadala som sa s ďalšou dávkou riadov. A to ešte nie je vidieť, čo zostalo na kuchynskom stole…

Spomínajúc na video z kanála Her 86m2 spochybňujem svoje schopnosti piecť, prizvať B. na pomoc v kuchyni, zvládnuť domácnosť. Potrebovala som sa na to pozrieť z iného pohľadu. Ľudia sú rozliční, deti sú rozličné, domácnosti sú rôzne, schopnosti a ciele ľudí sa rôznia. Tak som sa rozhodla zverejniť moju trojdňovú skúsenosť plnú chaosu, hnevu a sklamania.

Aby som našla niečo pozitívne… Strávili sme spoločne čas a nakoniec to bola aj celkom zábava. V hneve sme našli pochopenie a empatiu u toho druhého. Všetkým sa koláčiky páčili, na druhý deň už boli fuč. A opäť som popracovala na svojej trpezlivosti.

Dáš si hryz?