Týždeň módnej revolúcie s dieťaťom

Pred niekoľkými týždňami som začala čítať knihu Život na míru, ktorú napísal Marek Rabij. Rozoberá v nej výrobu oblečenia v Bangladéši, ktorý slúži ako jedna zo základní módneho priemyslu. Som šokovaná tým, čo som sa z knihy dozvedela, zrazu niektoré udalosti z môjho života zapadli do seba. Keď som zistila, že sa blíži Týždeň módnej revolúcie (Fashion Revolution Week) (18. – 24. apríl 2022), rozhodla som sa konať a tiež vybrať súvisiace aktivity pre B. (3,5 roka).

Náznaky toho, že sa niečo deje

Z detstva si pamätám, že sme oblečenie nakupovali v second handoch alebo ázijských obchodoch s oblečnením. Spomínam si na slovenskú odevnú značku (ktorá dodnes funguje) s dlhou históriou, kde sme zvyčajne oblečenie nekupovali, pretože bolo oveľa drahšie ako to v ázijských obchodoch s oblečením. Bolo rezervované na občasné vianočné darčeky. V tom čase som nerozmýšľala nad tým, prečo je oblečenie lokálnej značky oveľa drahšie ako oblečenie dovezené z Ázie.

Ako študentka strednej školy som kúpila 15 metrov tkanej látky s rozkošnou potlačou a rozhodla sa ušiť mne, setre a mame obliečky na paplóny a vankúše. Nebolo to komplikované, boli to len obdĺžniky, ale bolo dosť náročné manipulovať s takými veľkými kusmi látok. Zdalo sa mi, že dokončenie trvá večnosť. Na konci som zahlásila: „Vôbec sa to neoplatí! Kúpená posteľná bielizeň vyjde oveľa lacnejšie aj vzhľadom na cenu látky, aj vzhľadom na investovaný čas.“ Módna revolúcia, ktorú som sa snažila sama pre seba začať bola okamžite opustená. Svoju neefektívnosť som pripísala chýbajúcemu rýchlemu priemyselnému šijaciemu stroju a nedostatku rutiny pri výrobe. V tom čase mi nenapadlo, že pracovníčky a pracovníci v továrňach môžu byť finančne nedostatočne ohodnotení.

Dospelosť

V mojom rodnom meste neboli do roku 2009 žiadne veľké obchodné centrá s mnohými zahraničnými značkami. V tom roku boli otvorené dve. Pamätám si, že mamina spomenula, čo hovorili jej kolegyne: na čo by nakupovali oblečenie v ázijských obchodoch s oblečením, keď ceny oblečenia zahraničných značiek boli porovnateľné. V tom čase som nerozmýšľala o dôvode. Nenapadlo mi, že oblečenie môže byť takmer rovnaké a jediné, čo ich môže odlišovať, je štítok.

O niekoľko rokov som si kúpila nové priliehavé nohavice fuchsiovej farby – vtedy som rada nosila pestrofarebné oblečenie. Dala som ich do prania ako každý nový kus oblečenia. Potom som si ich obliekla. Keď som si ich po celom dni vyzliekla, zistila som, že mám stehná a lýtka červené a svrbia ma. Znova som ich dala oprať, čo však nepomohlo a začervenanie a svrbenie sa zopakovalo. Tak som nohavice na noc namočila do octovej vody a na ďalšiu noc to vody so sódou bikarbónou. Nemala som poňatie, či to pomôže, ale pomohlo! Tak som si veselo začala nosiť svoje nové nohavice. V tom čase som nerozmýšľala o možnosti prítomnosti škodlivých chemikálii v látke, ktoré mi spôsobili problémy a ktoré mohli byť nebezpečné pre ľudí, ktorý takéto nohavice vyrábali denne mesiace či roky. Svoju módnu revolúciu som opäť na čas odložila…

my clothes

Zdroje informácií

Kniha Mareka Rabija

Mojím prvotným zdrojom bola vyššie spomenutá kniha Mareka Rabija. Vyšla v roku 2016 v poľskom jazyku, ja ju čítam v českom preklade z roku 2021. Príbehy ľudí, ktoré opisuje, sú pre mňa neuveriteľné. Existencia takých životných a pracovných podmienok nie je prekvapujúca, ale šokovalo ma, ako moderný demokratický západný svet tieto podmienky vytvára a podporuje. Tváriac sa, že o tom nevie!

V knihe je okrem iných aj príbeh 20-ročnej Rahiny z Mirpuru (s. 53 – 58). Prišla o prácu v krajčírskej továrni, pretože jej dav zlomil nohu, kým sa snažila dostať na miesto Guinessovho svetového rekordu s povinnou účasťou. Jej 4-členná rodina žije približne z ekvivalentu 30 € na mesiac. Ubytovanie stojí 15 €/mesiac, voda na pitie 3 €/mesiac, prístup k plynovému variču 5 €/mesiac. Táto rodina šetrí peniaze tým, že nepoužíva elektrinu a varí na ohni, do ktorého prikladajú odpadky z okolia (takže neplatia za plynový varič). Na mesiac im teda zostáva 12 €. Jeden kilogram najlacnejšej ryže stojí 0,3 €, čo znamená, že si môžu kúpiť 40 kilogramov ryže na mesiac. Stačí to na 80 jedál na jednu osobu na mesiac, čo sú 2 – 3 jedlá za deň. Rodine už nezostávajú žiadne iné peniaze, nemôžu si dovoliť výdavky na hygienu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť či iné.

Videá

Pozerala som len niekoľko videí, som si istá, že ich je oveľa viac. Tak tu sú:

Články

Tu je niekoľko z mnohých článkov o rýchlej a etickej móde:

Samozrejme, značky sú konfrontované o problémoch v priemysle, často prehlasujú, že spolupracujú len s certifikovanými výrobňami, ktoré majú povolené exportovať na západ a ktoré by mali byť uvedené v zozname The Bangladesh Garment Manufacturers and Exporters Association (BGMEA).1 Avšak objednávky z týchto výrobní môžu byť posunuté do výrobní neuvedených v zozname BGMEA.1,2 Nákupom oblečenia vo väčšine obchodov s oblečením ľudia podporujú detskú prácu, nedostatočne ohodnotenú prácu, prácu v nebezpečných, často smrteľných, podmienkach, znečistenie životného prostredia, ničenie biotopov, nedostatok pitnej vody a hladovanie. Takže ľudia, ktorí pre nás vyrábajú oblečenie platia cenu, ktorú my za naše lacné oblečenie nezaplatíme…

Módna revolúcia našej rodiny

Nechcela som B. podávať všetky informácie o neprávostiach v procese výroby odevov, o ktorých som sa doteraz dozvedela. Ale aj tak som ho chcela informovať aspoň o niečom a ponúknuť mu možnosti a riešenia, ktoré považujem za udržateľné. Chcela som, aby sa to preňho stalo bežným.

Pamätám si, ako som hrdo nosila svoje pestrofarebné, originálne a pekné oblečenie, ktoré mamina ušila pre mňa a sestru, keď sme boli malé. Bolo to pre nás bežné. Chcem, aby B. zažíval niečo podobné. Mamina tiež šila oblečenie pre naše bábiky, neskôr som ich začala zhotovovať aj ja, dokonca aj sestra, hoci to často boli len dve diery a lepiaca páska. Potom som uspela na prijímačkách na strednú školu, kde som študovala scénickú kostýmovú tvorbu a kde som sa naučila šiť na šijacom stroji. Začala som vyrábať oblečenie a doplnky najmä pre seba. A teraz som tu a snažím sa vytvoriť oblečenie pre B., seba a aj M.

Životný štýl

Ak si dobre spomínam, naposeldy som „len tak pre zábavu“ bola nakupovať, keď som ešte bývala vo svojom rodnom meste, čo muselo byť ešte vroku 2016. Odvtedy som si kúpila len niekoľko nevyhnutných kúskov – nejakú spodnú bielizeň a nejaké tehotenské oblečenie. Investovala som čas do toho, aby som si v skrini nechala dostupných len niekoľko kusov oblečenia, ktoré nosím stále dokola, kým sa neobnosia, nezoderú. Potom ich rozstrihám na toaletné handričky či nastrihám na jednotlivé diely, aby sa z nich dalo vyrobiť niečo iné, napríklad oblečenie pre B., patchworková deka na hranie, vrecká na aktivity…

Čo sa týka oblečenia, B. je ten, čo u nás toho najviac potrebuje. Tak ako iné deti, rastie tak rýchlo, že mu oblečenie potrebujem vymieňať každých pár týždňov. Kamarátka nám požičala vrecia s oblečením po jej deťoch, takže oblečenia máme naozaj dosť. Niekedy nám však nejaký kus oblečenia chýba, napr. tepláky alebo legíny sa zoderú dosť rýchlo. Vtedy prezriem internetové stránky, kde ľudia predávajú veci, čo už nepotrebujú. Niekedy B. dostane oblečenie ako darček od členiek a členov rodiny.

darned socks

Nedávno som si vyskúšala zaštopkať ponožky, pretože som zdedila štopkacie hríbiky po B. prababke. Nie je to až také ťažké, úspešne som zaštopkala niekoľko dier na svojich ponožkách.

Šijem oblečenie (nejaké si môžete pozrieť tu), najmä pre B., na čo zvyčajne používam svoje staré oblečenie. B. pozná tento porces a aj sa na ňom podieľa. Potrebujem vyrobiť alebo vytlačiť strih na šitie, vystrihnúť jednotlivé diely, našpendliť a zošiť. B. si vyberá farbu nite a na stole stláča pedál šijacieho stroja, kým ja smerujem látku pod pätkou. Potom hrdo a s potešením nosí, čo sme spolu vyrobili. Nanešťastie, jedny legíny mu boli príliš úzke, takže ich veľmi nenosil. Tešila som sa z toho, že mi vedel povedať, prečo sa mu nepáčia.

Keď si potrebujem kúpiť oblečenie teraz, snažím sa nájsť niekoho na Slovensku, kto by mi ho vyrobil a tiež vyrobil z prírodných materiálov. Moja ostatná kúpa bol ručne pletený svetrík na gombíky – nádherný, pohodlný a vyrobený s láskou v pokojnom prostredí. Nejako je to všetko z toho svetríka cítiť. Keď ho nemám oblečený, je to tiež estetický doplnok v domácnosti visiaci na vešiaku na bočnej stene mojej skrine. Samozrejme, kúpa takéhoto druhu oblečenia je pravdepodobne drahšia, ale viem, komu platím a za čo. Zvyčajne je takéto oblečenie trvácnejšie a kvôli jeho cene sa oň aj veľmi dobre starám.

Pri hľadaní nových kúskov oblečenia som tiež pozorná a zvažujem, aby mali čo najširšie možné použitie – nakupujem neutrálne farby a tvary, ktoré sa hodia na akúkoľvek príležitosť. Takto nepotrebujem tak veľa oblečenia.

books related to clothes

Knihy

Deti ako ja (1995), napísali Barnabas a Anabel Kindersley. Deti v tejto knihe nosia rôzne štýly oblečenia prispôsobené klimatickým a kultúrnym podmienkam, v ktorých žijú, tiež ich ekonomickým možnostiam, atď.

Living in the Tundra, napísala Donna Loughran. Ľudia v tejto knihe nosia oblečenie z nie pre nás bežných materiálov, má svoj typický tvar a farby.

Respect and Take Care of Things, napísala Cheri J. Meiners. Dievča si odkladá svoje oblečenie, aby jej izba bola upravená, pohodlná a bezpečná.

The Everyday Journeys of Ordinary Things, napísala Libby Deutsch. Dve strany v tejto knihe sa venujú výrobe oblečenia. Autorka neváha zobraziť aj škodlivé praktiky priemyslu – farbenie, pieskovanie a bielenie.

Napíš osobe, ktorá vyrobila moje oblečenie.

Veľmi by som chcela poslať ďakovný list alebo pohľadnicu tým ľuďom z opačnej strany zemegule, avšak nie je to možné, možno je to až nemožné. Pre nás sú neznámi, o ktorých zvyčajne ani len nerozmýšľame – v našich očiach môžu byť dehumanizovaný, môžeme ich považovať za niečo ako stroje.

Napísala som ďakovnú pohľadnicu osobe, ktorá mi uplietla svetrík, o ktorom som písala vyššie. Inšpiráciu na túto aktivitu som našla na stránke Fashion Revolution.

where my clothes come from map

Kde je vyrobené naše oblečenie

Tip na túto aktivitu som našla na stránke Fashion Revolution, kde som si tiež stiahla mapu. Vytiahla som všetko oblečenie, ktoré mám v skrini a prezrela ceduľky. Mnohé kúsky nemali ceduľky s krajinou pôvodu alebo ich mali obnosené a teda nečitateľné. Oblečenie s ceduľkami pochádza z Európy alebo juhovýchodnej Ázie. Prechádzajúc si svojím oblečením, dotýkajúc sa ho, pozerala som naň úplne inak. Premýšľala som o ľuďoch, ktorí ho vyrobili, akí mohli byť unavení alebo vystresovaní. Hoci svoje oblečenie nosím, koľko sa dá, moje odhodlanie využiť ho čo najviac ešte vzrástlo.

Oblečenie, ktorému som prezrela ceduľky, nie je všetko oblečenie, ktoré vlastním. Niektoré je nateraz odložené mimo používania, keďže mojím zámerom je sústrediť sa na zopár kusov a znosiť ich. Niektoré oblečenie je mi príliš malé a ja stále dúfam, že trochu schudnem, aby mi opäť bolo pohodlné. Alebo možno neskôr preň nájdem iný domov.

weaving frame

Tkanie

S B. pomocou som pripravila tkací rám a ukázala mu, ako sa s aktivitou pracuje. Neočakávala som, že ho to nejako veľmi nadchne, čo sa ani nestalo. Nevadí, naučil sa mnoho nových slov: tkací rám, tkáčske krosná, osnova, útok, člnok, ziva. Ukázala som mu aj iné tkané látky a koberce, ktoré doma máme. Tiež videl, ako dlho trvá vyrobiť malý kúsok tkaného koberčeka. Keď bude hotový, stane sa podložkou pod kvetináč.

stringing beads

Navliekanie korálok

Stará dobrá klasika. B. prejavil o túto aktivitu záujem po prvýkrát, niekoľkokrát sa k nej vrátil, nosil náhrdelník. Neskôr som korálky vymenila za menšie a s tými trénoval ďalej.

clothes for a doll

Šitie šiat pre bábiku

Požiadala som B., aby si poprezeral knihu Deti ako ja a vybral si jedno dieťa, podľa ktorého oblečenia ušijem oblečenie pre jeho bábiku (ktorá kedysi bola moja). Vybral si chlapca s Bolívie menom Oscar Macias Gutierezz. Spolu sme vybrali látky z mojej zbierky kúskov látok. Začala som košeľou. Táto aktivita zatiaľ nie je dokončená, ale, opäť, B. má možnosť vidieť, koľko času a úsilia je potrebného na vyrobenie oblečenia.

Pieseň

Tiež som našla pesničku a knihu o rôznom oblečení, ktoré nosia ľudia po celom svete. Môžete si ju prečítať a počúvnuť tu.

Naše rozhodnutia neovplyvňujú len nás, ovplyvňujú aj mnoho ľudí po celom svete teraz aj v budúcnosti. Snažím sa prevziať toľko zodpovednosti, koľko mi moje vedomosti a schopnosti dovoľujú. A aké sú vaše rozhodnutia?

Notes

1 The clothes we wear. 2019. DW documentary. [online]. [2022-04-17]. Access: <https://www.youtube.com/watch?v=-64wZkdPRew>.

2 Rabij, M. 2021. Život na míru. Žilina: Absynt, 2021. 165 p.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.