Byť sama je pre mňa taká raritná udalosť. Dnes mám asi osem hodín sama pre seba! Tak si teda užívam ticho a pokoj.

Ráno som si spievala pesničku, keď som si uvedomila, že sa ma nikto nepýta: „Čo spievaš? Odkiaľ je pesnička? O čom je?“ Nasledované: „Spievaj hlasnejšie!“ (Niekedy chcem spievať len sama pre seba.) Alebo: „Ako pesnička pokračuje?“ (Niekedy neviem, tak spievam len pasáže, ktoré poznám alebo si hmkam zvyšok pesničky.) Poobedím ma sprevádza harfová hudba hraná harfistkou Susan Drake (Nikto neprepína skladby a nevymieňa cédečká.)

Včera som si upratala pracovný stôl a policu nad ním. Zátišie oko tešiacich predmetov dopĺňa miska s kvapkou mojej obľúbenej silice muškátu omamného. (Nikto nechce ovoniavať všetky moje silice…)

Teplý čaj – na obale bolo, že je na upokojenie nervov. A koláč, ktorý M. včera urobil. (Nikto sa nedožaduje ďalšieho, ďalšieho a ešte ďalšieho kúska koláča.)

Obedný spánok je bežnou súčasťou mojich dní. (Dnes žiadne jačanie či rachot na zem spadnutých hračiek, čo by ma zobudili.)

Otvorené okno, čerstvý vzduch, čvirikajúce vtáky, pohľady na našu zelenajúcu sa lodžiovú záhradku. (Nikto ma nežiada o vytiahnutie škatule s kinetickým pieskom alebo o pripravenie aktivity umývania okien.)

Som sama, ale stále myslím na môjho malého B. a na M. Teším sa, keď sa vrátia domov… Ale mamy aj tak potrebujú prestávku od bytia mamami.