Vo viacerých svojich postoch píšem o tom, ako sa môj život v mnohých aspektoch zmenil. Zvyčajne porovnávam obdobie po narodení B. a súčasnosťou. Návšteva miest z môjho detstva mi poskytla prekvapujúce poznatky o týchto zmenách – psychických, emočných, fyzických, finančných, profesných… V tomto poste sa zameriam na niektoré z nich.

Našu návštevu v mojom rodnom meste som považovala za dovolenku, hoci som vedela, kam by som chcela B. zobrať, čo sa zvyčajne počas našich dovoleniek nestáva a potrebné informácie vyhľadávam.

Miesta

Oči doširoka otvorené, zapásaný vo svojom kočíku, pevne sa držiac bezpečnostnej ohrádky kočíka, pozurujúci a absorbujúci všetko. Bola to B. prvá jazda autobusom. Bol taký sústredený a rozrušený, že ho moje otázky o tom, či mu je dobre, vyrušovali. Chcel byť sám. Toto bola jedna zo situácií, v ktorých nie som si istá, ako sa k nemu správať. V takýchto situáciách je na rozhraní medzi strachom a nadšením. Ak by sa niečo čo i len trošíčku v jeho očiach pokazilo, zaplavil by ho strach a začal by plakať.

Novinka na B. strane, bežnosť a aj novinka na mojej. Rovnaký autobus, rovnaké ulice, rovnaké miesta, rovnakí ľudia (dokonca aj revízorka je stále tá istá). Ale bol tam aj B. a jeho prežívanie sa na mňa nalepilo. Bola som rada, že som ho mohla sprostredkovať zážitky z mojej minulosti.

Dospelá

Boli sme aj v parku, v ktorom som sa hrávala ako dieťa. Mala som rada túto Žabiu fontánu – sedávala som na žabe a hrala sa so striekajúcou vodou. A teraz som sledovala svojho syna, ako robí presne to isté. Vyrástla som, mám kočík, čo naznačuje, že som matkou, sama sa starám o svoj pitný režim a mám zodpovednosť za B. pitný režim…

Sprievodkyňa

Osem rokov som bola turistickou sprievodkyňou. Pracovala som pre veľké či malé skupiny, slvenské, zahraničné alebo medzinárodné skupiny, rodinné stretnutia, školské skupiny, skupiny ľudí, ktorí sa stretli kvôli biznisu. S niektorými z týchto ľudí som niekoľko rokov udržiavala kontakt. Táto práca mi pomohl a so zručnosťou vyjadrovania sa na verejnosti. Toto je práca, ktorá mi chýba najviac z tých prác, ktoré som mala možnosť vyskúšať.

Teraz som sprievodkyňou pre svojho syna a aj pre seba samú, čo je tá najťažšia práca, akú poznám. Následky toho, čo robím, sú buď okamžité alebo oneskorené, takže je veľmi náročné rozlíšiť čo k čomu viedlo. Následky svojich činov a správania pociťujem nepretržite bez akejkoľvek prestávky takže je nevyhnutné odvádzať skutočne dobrú prácu, inak sa môj/náš život zmení na peklo. Vytvára to neznesiteľný tlak na to, aby som všetko robila perfektne. Ale B. nepotrebuje perfektnú mamu, potrebuje ľudskú mamu, ktorá robí aj chyby. Potrebujem pracovať s tou perfekcionistkou vo mne. Väčšinu svojho života som mala vytvorený čas a podmienky pracovať ako perfekcionistka, čo už ale viac nie je možné…

Minulý týždeň som sa stala turistickou sprievodkyňou pre svojho syna. Ukázala som mu miesta a veci, o ktorých som vedela, že by ho mohli zaujímať. Počúval, sledoval, ale na nič sa nepýtal. Niekomu by sa mohlo zdať, že ho to nezaujímalo, ale ja viem, že informácie dokáže nasať a použiť ich o niekoľko mesiacov, zdanlivo odnikiaľ.

Dokonca sme si zobrali aj tlačeného sprievodcu pre deti v miestnom informačnom centre, z ktorého sa B. veľmi tešil a nevedel sa dočkať, kedy si z neho prečítame. Keď sme začali, dokonca aj mne a mojej sestre sa text zdal veľmi nudný. Ľudia, ktorí vytvorili tento materiál, nevedeli, čím by deti mohli zaujať. Nestačí vytvoriť fiktívne postavičky, ktoré rozprávajú historické fakty…

Záver

Život sa mení pre každého človeka, život mení každého človeka. Nemôžeme očakávať, že niečo je rovnaké ako pred niekoľkými rokmi či dokonca dňami… Hoci sa veci môžu navonok javiť rovnaké, nič nie je rovnaké. Všetky minulé skúsenosti sa sčítavajú a vytvárajú našu súčasnú skúsenosť.

Bonusová fotka

Ten moment premýšľania, keď neviete ihneď odpovedať na otázku.

Poznámka: Väčšinu fotografií v tomto poste odfotila moja sestra V., jednu odfotil M.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.